Ügyfélszolgálat: Hétfő – Péntek 09:00 – 17:00.

E-mail: rcvilag@rcvilag.hu

A kiszállítás 36 000Ft-ot meghaladó rendelés esetén INGYENES

Kategóriák

Új termékek

DSP-2 programátor

DSP-2 programozó

30 240,00 Ft
Insta360 X4 Air akumulátor

Insta360 X4 Air akkumulátor

20 475,00 Ft
KAVAN Savage MAX 1080mm Kit - modrá

KAVAN Savage MAX 1080mm készlet - kék

57 870,00 Ft
DJI Neo 2 Motion Fly More Combo (RC Motion 3) drón

DJI Neo 2 Motion Fly More Combo (RC Motion 3) drón

268 195,00 Ft
Összes új termék

Zvíkov vára 1:400

PM-ZART-058

Vydavateľ: Z-Art
Autor: Zdeněk Čechal, Dalibor Damek
Mierka: 1:400

Více informací
8 765,00 Ft
Adóval együtt i
Výše uplatněné DPH je 27% pro zemi Magyarország.
Mennyiség
Készleten

Szüksége van segítségre?

Szívesen segítünk a választásban.. 

emailrcvilag@rcvilag.hu

Hétfő – Péntek 09:00 – 17:00

RCVILAG.HU

Product info

  • Csak eredeti áru

  • Az nálunk vásárolt termékek kizárólag márkák hivatalos forgalmazóitól származnak,

  • Hitelesített bolt vagyunk a Árukereső

  • Garanciális és garancián túli szerviz

  • Professzionális szerviz minden márkához, tanúsított szervizközpontokban

Hrad Zvíkov 1:400

Poloha

Hrad Zvíkov je od roku 1978 národnou kultúrnou pamiatkou v správe Národného pamiatkového ústavu a nachádza sa v bývalom okrese Písek na skalnom ostrohu, ktorý sa pôvodne týčil nad sútokom Vltavy a Otavy, dnes nad Orlickou priehradou.

História hradu

Skalnatý výbežok týčiaci sa nad sútokom Vltavy a Otavy v dávnych dobách podnecoval výstavbu obranných stavieb. Na zvyškoch keltského oppida bola pravdepodobne za vlády kráľa Přemysla Otakara I., niekedy v 20. rokoch 18. storočia, postavená Hlízová veža ako základ budúceho kráľovského přemyslovského hradu. Přemyslovci vlastnili hrad až do zavraždenia Václava III. v roku 1306. Zaujímavosťou je, že pôvodný český názov Zvíkov bol okolo roku 1250 nahradený nemeckým názvom Klingenberg. V tom istom čase bol na hrade zatknutý Václavov syn Přemysl (neskorší kráľ Přemysl Otakar II.) a jeho družina na čele s pražským biskupom Mikulášom.

Ako pevná opora kráľovskej moci ležal Zvíkov v žalúdku Ružomberčanom, ktorí sa cítili ohrození na severe svojho panstva. Pokiaľ bol hrad pod správou verného Purkarta z Janovíc a jeho nástupcu Bavora zo Strakoníc, zostal Zvíkov spoľahlivou základňou kráľovského vplyvu v regióne.

Po vymretí Přemyslovcov po meči v roku 1306 sa Ružomberčanom konečne naskytla príležitosť, ktorú dokázali okamžite využiť. Už počas krátkej vlády Rudolfa Habsburského sa Henrichovi z Rožmberka podarilo získať súhlas na zástavu Zvíkova. A keďže sa darilo aj jeho nástupcovi Petrovi z Rožmberka, od roku 1307 držali Rožmberkovci hrad natrvalo. Karol IV. sa ho pokúsil zmeniť v rokoch 1334-36, ale ťažkosti s platením a postavenie Rožmberkov v spoločnosti spôsobili, že hrad, ku ktorému patrilo 32 dedín v okolí, zostal v zálohu Rožmberkov.

Za vlády Václava IV. sa stal purkrabím na Zvíkove Jan Hájek z Hoděnína, ktorý v roku 1424 vyjednal s tábormi prímerie a husiti sa hrad ani nepokúsili dobyť. Po skončení husitskej éry Oldřich z Rožmberka výrazne vylepšil opevnenie hradu. Hrad sa stal bezpečnejším, čo viedlo k tomu, že sa tu v 40. a 50. rokoch 15. storočia konalo niekoľko politických stretnutí.

Rožmberská éra na Zvíkove sa skončila v roku 1473, keď Henrich z Rožmberka odkázal svojmu strýkovi Bohuslavovi zo Švamberka zvíkovskú zástavu s milevským kláštorom. Švamberkovci držali Zvíkov až do pobelavských konfiškácií. Ich obdobie sa významne zapísalo do dejín hradu. Hrad sa stal sídlom šľachty a v jeho múroch sa rozvíjal bohatý spoločenský život neskorého stredoveku a ranej renesancie. Väčšina nástenných malieb v sálach, hradnej kaplnke a amfiteátri na hradnom nádvorí vznikla za Bohuslava zo Švamberka. V roku 1574 získali hrad do dedičného vlastníctva Švamberkovia. Petr zo Švamberka, ktorý sa aktívne zúčastnil českého povstania v rokoch 1618-20, usadil na Zvíkove veľkú posádku, ktorá sa nevzdala ani po Bielej hore. V lete 1622 Zvíkov kapituloval a tým sa skončilo slávne obdobie hradu. Po obsadení Zvíkova cisárski vojaci vyrabovali hrad vrátane bohatého švábskeho archívu. Ďalší majitelia, Eggenbergovci a od roku 1719 Schwarzenbergovci, hrad nevyužívali ako šľachtické sídlo. Na jeseň roku 1751 zničil ničivý požiar takmer všetky hospodárske budovy na druhom nádvorí. Chátranie budov pokračovalo až do roku 1840, keď Karel Schwarzenberg začal opravovať niektoré budovy na hrade. Po roku 1880 bolo vnútorné nádvorie v historickom období opravené. To však nič nemení na skutočnosti, že Schwarzenbergovci mali hrad Orlík ako svoje hlavné rodové sídlo, a tak Zvíkovu venovali len okrajovú pozornosť. Hrad patril tejto rodine až do roku 1948.

Od roku 1950 je Zvíkov štátnym hradom v správe Národného prírodovedného ústavu.

Stavebný vývoj hradu

Keď začnete stavať papierový model, zrazu sa presuniete v čase o viac ako sedem storočí späť. Model začnete stavať s Kráľovským palácom a Vežou sĺz. Hliadková veža, táto 20 metrov vysoká štvorcová stavba, je najstaršou budovou stredovekého přemyslovského hradu, ktorá bola postavená za vlády Přemysla Otakara I., pravdepodobne koncom 20. rokov 13. storočia. Zatiaľ čo na južnej a západnej strane, teda na stranách obrátených k vstupnej ceste, je veža obložená bosovanými kvádrami osadenými v celkovo 44 presných radoch, na ostatných stranách bola veža postavená z hladko lisovaných kameňov. Z toho je zrejmé, že k veži by z týchto strán priliehali obytné krídla. Predtým slúžila Hliadková veža ako obytná veža, o čom svedčí najmä komora na prvom poschodí, v ktorej bola krátky čas uložená svätováclavská koruna. Preto sa nazývala aj kráľovskou komnatou a dnes Korunnou sieňou. V roku 1234, keď sa prvýkrát spomína Zvíkov, bola Hlízová veža už v takom štádiu výstavby, že sa do nej mohla zmestiť kráľovská čistina Konráda z Janovíc. Zaujímavosťou Hlízovej veže sú dodnes viditeľné kamenné značky na niektorých kameňoch, ktoré v 19. storočí natoľko zmiatli vtedajších vedcov, že ich považovali za runové písmo Markomanov a vežu pomenovali Markomanka. V staršej literatúre sa s týmto názvom môžete stretnúť. Ďalšia stavebná etapa sa uskutočnila za vlády Václava I. okolo roku 1250. Začína sa výstavba západného krídla kráľovského paláca a hradieb, ktoré dosahujú celkovú dĺžku viac ako pol kilometra, a je zrejmé, že práce dokončil Václavov syn Přemysl Otakar II. Dokončil aj arkádové nádvorie kráľovského paláca. Južnú stranu paláca, ktorá nadväzuje na východnú stenu Hlízovej veže, tvorí najmä Kaplnka svätého Václava, posledná stavba, ktorá ukončila výstavbu kráľovského paláca okolo roku 1270. Kaplnka je najpôvodnejšou stavbou a jednou z mála, ktoré neprešli v nasledujúcich storočiach výraznou devastáciou a prestavbou. Interiér kaplnky sa preto považuje za umelecky a architektonicky najhodnotnejší priestor hradu. Hoci sa pôvodné maľby nezachovali, zachované neskorogotické fresky z druhej polovice 15. storočia sú jedinečným príkladom stredovekej hradnej maľby.

Hlavnou dominantou panorámy hradu je nepochybne tridsaťmetrová veža Hláska. Oválnu vežu tvorí na južnej strane brvno, ktoré hrozivo hľadí na hlavnú prístupovú cestu, ktorú blokuje Písecká brána. Hláska bola dodatočne zvýšená do súčasnej výšky v roku 1554. Ešte oveľa mladší je kamenný most, ktorý preklenuje obrannú priekopu. Bol postavený v roku 1777.

Prehliadka hradu

Základný prehliadkový okruh tvorí najmä kráľovský palác. Návštevníci chodia voľne bez sprievodcu a orientujú sa podľa šípok. Všade sú texty v češtine a iných jazykoch.

Na prízemí sa nachádzajú miestnosti s výstavou venovanou miestnym archeologickým nálezom. Po prehliadke pivníc vyjdete na poschodie. Severovýchodnú časť paláca tvoria terasy na mieste bývalých kráľovských izieb. Odtiaľto je výhľad na sútok Vltavy a Otavy, ktorý je dnes z veľkej časti zaplavený Orlickou priehradou. Existujú aj haly, ktoré už boli v minulosti zachované alebo zrekonštruované. Skôr ako si postavíte vlastný papierový model, v tejto časti prehliadky Zvíkova si môžete pozrieť miestny model celého hradu, ako aj historický nábytok, transfery renesančných obrazov a oltár prenesený z bývalého kostola svätého Mikuláša v Podhradí. Prístupná je aj veža Hlíz, predtým známa ako Markomanka, s vyhliadkou, na ktorú sa dostanete po zdolaní 73 schodov. Prehliadka sa končí v hradnej kaplnke, ktorá bola postavená v druhej polovici 13. storočia a je vyzdobená nástennými maľbami. Ku kaplnke prilieha sakristia.

Text: Miroslav Konopka

Špecifikácia:

Mierka: 1:400
Spôsob vydania: ofsetový
Obtiažnosť na stupnici 1-5: 4
Počet očíslovaných častí: 174

Rozmery:
Výška: 17 cm
Šírka: 41 cm
Dĺžka: 70 cm

Model zobrazuje súčasnú podobu hradu.

Z-Art
PM-ZART-058
2 Elemek
Hozzászólások (0)
Egyelőre nincs vásárlói vélemény.
INGYENES SZÁLLÍTÁS A kiszállítás 36 000Ft-ot meghaladó rendelés esetén INGYENES
RC SZERVIZ Biztosítjuk az RC modellek garancia utáni szervizelését.
Szívesen segítünk Bízza profikra új modellje kiválasztását!
MÁR 20 ÉVE ÖNÖKKEL! Nagyon értékeljük, hogy velünk tartanak.